Blade Runner
Dátum:
01. Október 2005
...boli sme na ceste naspäť do základne, ale pred nami bola ešte veľmi dlhá cesta. Noc bola tichá, hviezdy pomaly pohlcovali temne mraky. Bol som na konci skupiny. Predo mnou bol android X-525 a vodca skupiny - človek. On jediný vedel cestu späť. Nevedel som či druhá skupina dokončila svoju misiu. Nevedel som... ,ale tušil som... ,akurát sme boli vo vyschlom koryte rieky. Pomaly sme vychádzali časť skupiny stihla prebehnúť cez napoly zničenú cestu a v tom prišli oni... lovci, bezcitne ľudské monštrá, vrahovia ...Blade Runneri. Vôbec nebolo počuť zvuk prichádzajúceho vozidla a naraz sa len objavili pred nami. Strach a panika ovládla všetkých, bolo to strašné každý utekal. Náš vodca-doktor stihol prebehnúť, ale ja X-525 nie. Bezmocne sme sa prizerali na to peklo. Do oči nám svietili reflektory, bolo vidieť len siluety a počuť krik a nárek. Zbehli sme teda do koryta rieky, X-525 zistil že do mosta sa dá ukryť. Ticho sme prečkávali. Našťastie nás hliadka nešla hľadať. Počuli sme ako prešli nad nami. To je naša šanca. Spod mosta sme vyšli na druhej strane. Ideme - povedal som. Asi 200m pred nami je ďalší most. Musíme to stihnúť než sa hliadka vráti. Asi v polovici cesty na nás zasvietili reflektory. Inštinktívne sme skočili do vysokého porastu hneď vedľa nás. Pomaly prechádzali okolo nás. Ani sme nedýchali. Bol by to náš koniec keby nás zbadali. Bola nám zima všade bola rosa. O chvíľu sa vozidlo stratilo za kopcom na druhej strane cesty. Ideme. Toto bude...ja...stali sme pred asi 60m dlhým mostom. Toto bude ťažké. Most je určite strážený - nemáme šancu ! Musíme sa dostať na druhu stranu. Našťastie hliadky boli odvolané. X-525 zistil že na moste sú detektory pohybu. To je náš koniec ! Po tom čo sme prežili to nevzdáme. Zistil som že na vnútornej časti mostu je izolovaný kábel el. vedenia asi 20cm v priemere. Možno nás to udrží. Opatrne sme naò vystúpili. Super! Ideme. Pomaly opatrne sme postupovali ďalej. Len aby ... ani som to nestihol dopovedať a z tmy pred nami začalo vystupovať svetlo ...sa nevrátili. Hliadka ! Boli sme presne v strede mosta. Utekať sa neoplatilo. Jediná šanca bola schovať sa do konštrukcie mosta. Tak sa aj stalo. Ale čo keď pôjdu okolo ? Musíme si ľahnúť! Čože? Spýtal som sa ... ale na odpoveď už nebol čas. Hliadka už bola na moste. Rýchlo sme sa pretiahli na vonkajšiu časť konštrukcie a ľahli si. Jednou rukou a jednou nohou sme sa držali mosta a druhé nám volne viseli. Hliadka prešla na druhu stranu mosta. Mne už dochádzali sily, snažil som sa prehodiť ruku a nešťastne som buchol do mosta. Hliadka zacúvala na stred mosta. Boli možno 7-8m od nás ! Videli sme len cast vozidla. Vystúpili voláli nas ... tie hlasy poznam ! Boli to nasi priatelia, clenovia nasej skupiny, boli zajatci, pracovali pre nich ! Chceli nas oklamat... lákali nás. Ideme ? Spýtal sa X-525. Nie! Musime vydrzat! Boli sme vo vyske asi 5m a rieka z plytkého dna vycnievali kamene. Bolo tam malo vody. Hlidaka popošla na kraj mosta a jeden z lovcov vystupil. Baterkou presiel cely most. Presiel aj cez nás doteraz je mi záhadou či nás nevidel ,alebo to bol jeden z tých ktorí mali zľutovanie. Neviem. Hliadka odišla a my sme prešli most. Tak a sme za vodou. Ale ako sa dostaneme na základòu ? Jediný kto vedel cestu bol ten človek - doktor. Snáď to nejak dokážeme. Asi po 500m sme sa dostali na križovatku. Kam teraz - musíme sa rozhodnúť ! Sadli sme si do zničenej búdky. Bolo na nej napísané zastávka. V minulosti tam stavali autobusy - nestihol som X-525 vysvetliť čo to je ...resp. bolo. On je z novšej generácie androidov. Počuli sme prichádzať hliadku - musíme sa rozhodnúť ! Na ľavo alebo na pravo. Ja som chcel ísť vpravo, ale X-525 si spomenul. Toto miesto si pamätám asi o 1000m ďalej týmto smerom (ukazujúc vľavo)by mala byt opustená benzínová pumpa. Ak nie tak sa vrátime. Rozbehli sme sa. O par sekúnd dorazila na križovatku hliadka. X-525 sa schoval v priekope a mne sa podarilo skočiť do malého stohu slamy. Dúfam že ma nevideli - pomyslel som si. Nie - otáčajú sa ! Uff to bolo tesne. Teraz už by to malo byt OK. Hviezdy úplne zmizli a začalo sa blízkať. Jemný dážď a v diaľke búrka. Pochmúrnu atmosféru podtrhovali ešte osameli lovci. Bojujúci na vlastnú päst. K cielu nás viedol už len inštinkt. Cez polia, bažiny, temne lesy. Z poza kopcov bolo vidieť lúče z reflektorov hľadajúcich akých koľvek pohyb. Museli sme byt opatrní. Nevedeli sme ako dopadli ostatní členovia skupiny. Či sú už v základni ,alebo na ceste .... a či vôbec ešte sú ! Napokon sme sa k základni dostali. Našťastie stražní psi boli odvolaní a brána otvorená ... čakali na nás...Aj takto sa dá napísať príhoda ktorá sa stala mne na tábore. Keď ma človek trochu fantázie a je dobra motivacka je z toho neuveriteľný zážitok. Aj keď z pohľadu inštruktorov ktorým sa stratili pri nočnej hre dvaja účastníci moc sa nebolo z čoho radovať. Ja som si uvedomil až na školení inštruktorov že je to aj o zodpovednosti. Čím väčšie nebezpečenstvo, tým väčší zážitok. A pre mòa to zážitok bol za tých 5-rokov čo chodím po táboroch neopakovaťelný.A aby som to uviedol na správnu mieru : X-525 bol NoBody, človek-doktor bol Kuko a hliadku tvorila mužská časť táborky na čele zo šoférom Slávom a jeho škodou V505-turbo či čo to má a ten z baterkou čo nás nevidel ako tam visíme bol Leguán. Blízko tábora bola chovná stanica Slovenských Čuvačov. Most nemal poplašné zariadenie, ale keď sme po òom chodili tak buchotal – bol železný. Išli sme teda po nejakej rúre čo tam viedla – ono všetko sa dá trochu nafúknuť ... ale iba trochu. Tým to aj ostatným ktorí hru Nexus pripravili ďakujem. A tým čo to budú ešte niekde niekdy hrať veľa podobných zážitkov a tým čo to budú organizovat čo najmenej.